Pepa Rendková - vždy som mala veľké sny

Autor: Aktivita zvyšuje úspech
Kategória: Blog
Dátum: 17.04.2016
27
972d
2431
Blog 17.04.2016

 
Meno: Petra Rendková
Univerzita: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Program: 
Politológia                              
Ročník: 2. Mgr.
Pracovná pozícia:  koordinátor AZU pre Trenčín a CEO Fresh snack
Vek:  24

 
 

 

Pepa, o Tebe môžeme povedať, že si multičlovek, čo sa týka aktivít. Pôsobíš v akademickej samospráve, pracuješ v súkromnom sektore ale teraz si začala aj podnikať. Ktorá oblasť kariéry Ťa najviac napĺňa ale dáva Ti niečo aj z pohľadu rastu osobnosti?

"Vieš, u mňa to býva tak, dokážem vykazovať 100% len vtedy, keď som absolútne presvedčená, že to na čom pracujem alebo kde sa aktivizujem je práca, ktorá pomôže nie len mne ale aj ostatným. V poslednej dobe je ozaj dosť náročné zosúladiť školu, prácu a rozbiehajúci biznis, ale pri kvalitnom diári, určení priorít si nakoniec človek nájde čas aj na rodinu či priateľov.

Rast osobnosti je asi vec, čo môžu posúdiť ľudia okolo mňa. Sama si ale uvedomujem, že tá Pepa, ktorá odchádzala zo strednej školy bola iná ako tá dnešná. Jediné v čom som asi rovnaká je večný optimizmus a aj po veľa popáleniach stále veľmi dôverujem ľudom."

 

 

Určite aj ty, keď si bola malá, snívala si o tom, čím budeš, keď budeš veľká. Aké bolo tvoje vysnívané povolanie?

"Snívala som hádam o všetkom, od kvetinárky až po veterinárku. Najdlhšie ma ale držala predstava riaditeľky firmy. Do dnes si pamätám, ako sa firma SZRO s.r.o. rozrastala a budovala.  Veľa ma ale ovplyvnil brat, s ktorým som vyrastala. Mal to ale o niečo lepšie premyslené ako ja. Keďže bol o 6 rokov starší a chodil na 8 ročné gymnázium, zamestnal ma ako jeho asistentku a tak som mu upratovala, pomáhala s vecami do školy a za prácu som dostávala vymyslené papierové peniaze, s ktorými som potom platila nájom, ktorý mi každý týždeň posielal, či chodila k mamine na obedy.  Bola to sranda, do dnes nato rada spomínam, ako sme vyrastali.

Dokonca, sme spolu začali prvý krát podnikať. Mala som možno 8 rokov, keď vymyslel, že budeme spoločne chodiť na šípky, predávať ich do zberne. Za prvé peniaze sme si kúpili škrečkov a neskôr aj rybky. Potom sme už predávali ich mláďaťa. Nechcem vedieť čo by z nás bolo dnes, keby brat neodišiel na vysokú školu. Ale boli to krásne roky, a tým kým som dnes, vďačím hlavne svojej rodine, lebo mi boli a sú veľkým príkladom."

 

 

 

Vidím, že podnikateľského ducha si mala v sebe už ako malá. Dnes si už veľké dievča, o čom snívaš dnes?

"Veľké ako veľké, neviem načo presne narážaš :D. Ale nie,  vráťme sa k téme. Vždy som mala veľké sny a je toho ešte veľa, čo by som chcela  vo svojom kariérnom živote dosiahnuť.

Z profesného hľadiska, snívam o zotrvaní v školstve, pretože ako večný optimista verím, že školstvo má budúcnosť, preto sa oplatí bojovať za dobré veci a za vzdelanosť. Pretože tá z nás robí plnohodnotnými ľuďmi.  A nakoľko rozbiehame biznis, tak verím, že aj tam všetko pôjde ako má, že sa všetka tá snaha odzrkadlí na výsledku a hlavne, že ma stále budú obklopovať tak skvelí a jedineční ľudia, akí sú pri mne dnes.  Práve priatelia, ktorých mám, sú jedným z hnacích motorov, prečo sa snažím dosahovať viac."

 

 

Ak by si mala zhodnotiť svojich päť rokov na vysokej škole, ako by si ich zhodnotila a čo by si odkázala mladšej generácii, mladším a začínajúcim študentom?

"To už je 5 rokov? Och, ani mi to nepripomínaj, že to tak rýchlo prešlo. No asi nebudem veľmi originálna keď poviem, že to boli tie najkrajšie roky. V mojom prípade to nebolo až tak typické pôsobenie na výške. Popri štúdiu, akademickými povinnosťami a pôsobení v rôznych študentských organizáciách som celú vysokú školu pracovala v jednej spoločnosti a posledné obdobie sa mi popri tom podarilo s kamarátom rozbehnúť aj vlastný biznis. Takže to boli skvelé aktívne roky, ktoré by som ale za nič nevymenila. Lebo kto chce, tak si aj popri všetkých povinnostiach nájde čas na chvíľku pokoja, rodiny či priateľov. "

 

 

Mnohí tvrdia, že práve vysoká škola je najlepší priestor a čas, kedy začať podnikať. Asi to platí aj v tvojom prípade. Z rozhovoru sme sa dozvedeli, že máš veľa aktivít. Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

"Priznám sa, naučila som sa chodiť spávať a vstávať so sliepkami, takže akonáhle je večer možnosť zaľahnúť a oddychovať pod perinou, tak som tam.  Ale ráno vstávam pomerne dosť skoro medzi 5 až 6. Nakoľko nám ženám to chvíľku trvá, kým sa vymotkám z bytu. A keď som moc aktívna, tak si občas ráno vybehnem privítať slnko popri behu (ale nebudeme to preháňať).  Hlavne ráno má moje podnikanie obzvlášť výhodu, keď máte stravovacie zariadenia a vyrábate desiaty, tak o raňajky mám v práci postarané, takže o robotu menej. A od 8 je to taká bežná rutina: počítač, maily, vybavovačky, obed a po obede, je to už kľudnejšie. Pomedzi to je potrebné vybehnúť na prednášku či cviko... Popravde, podľa toho ako diár káže, tak robím (vďaka Bohu zaň)."

 

 

Tvoj diár je skutočne plný, o tom som sa presvedčil aj na vlastné oči. Čo voľný čas? Kedy si vieš vyvetrať hlavu od povinnosti?

"To býva náročné, ale keď Ťa práca baví, až tak ti to nechýba. Občas ma síce mrzí, že nemám toľko času koľko by som chcela na rodinu či priateľov. Ale zase keď sa všetko dobre naplánuje, tak aj voľný čas sa zapíše do diára. Už ale nie je taký veľký priestor na takzvané „neplánované akcie“ a tie väčšinou bývajú najzaujímavejšie.  Ale zase mám pravidlo, že raz do mesiaca vybehnúť niekde na víkend, vykašlať sa na telefón a celý pracovný svet a oddychovať, toho sa držím a nedám si to zobrať."

 

 

 

 

 Prečítajte si tiež článok o úspešnej absolventke PU:

 

Rozhovor spracoval Mgr. Matej Martovič,  © AZU - Aktivita Zvyšuje Úspech, 2016 . Tento článok vznikol v rámci série popularizačných článkov úspešných absolventov slovenských vysokých škôl.