Milan Ondrašovič – sabadisciplínou až na majstrovstvá sveta v pamäti

Autor: Aktivita zvyšuje úspech
Kategória: Blog
Dátum: 08.02.2016
18
1041d
2099
Blog 08.02.2016

Milan Ondrašovič (20) z Martina, študent Žilinskej univerzity, sa vďaka svojej pamäti prepracoval až na majstrovstvá sveta.

 

Aký máš pocit z toho, že ako jediný Slovák si sa zúčastnil majstrovstiev sveta v pamäti?

„Bola to pre mňa výzva. V prvom rade ide o prekonávanie samého seba a samozrejme spoznávanie nových, zaujímavých ľudí. Seriózne, je to pamätanie na úrovni športu, kde sa ľudia predbiehajú v tom, kto toho zvládne viacej s čo najmenším počtom chýb za určitý čas. Je to tak absurdné, ako to znie. Ale tak máme súťaže na čokoľvek, prečo nie aj na jednu zo základných funkcií mozgu?“

 

 

Ako a ako dlho si sa pripravoval na majstrovstvá sveta v Londýne?

„Príprava na súťaž všeobecne trvá 2 – 3 mesiace intenzívnejšieho tréningu ako za normálnych okolností. Miera intenzity je určená už len sebadisciplínou. A musím sa priznať, moju prvú súťaž som podcenil. To, že niečo dokážete doma neznamená, že to pôjde aj pod tlakom, ale dá sa na to pripraviť. Chce to, ale skúsenosti.“

 

 

Takúto vynikajúcu pamäť si zdedil po rodičoch alebo je za tým niečo iné?

„Nie, nič som nezdedil. A kto povie, že sa s vynikajúcou pamäťou narodil, tak nech ma kontaktuje. Ak má pravdu, nemá sa čoho báť. Mýty o fotografickej (eidetickej) pamäti sú bežné, ale dokázaný nie je ani jeden. Keď sa človek zaprie a začne trénovať dokáže ísť za hranice toho, čo predtým považoval za nemožné. Potom je tu druhá stránka. Keď už človek pochopí, že pamäť je možné trénovať, začne mať negatívne postoje, lebo je to len dôsledok tréningu, možno až triku. S čím nesúhlasím, keďže je nutné si uvedomiť rozdiel medzi trikom a systémom. Keď raz človek nechce, nájde si dôvod, prečo niečo nerobiť. Profesionál nerobí iné veci, len ich robí inak. Mozog sa dá trénovať. Každý by to dokázal, niekto rýchlejšie, niekto pomalšie. Principiálne je to rovnaké ako s behom. Koľkí z nás majú schopnosť, aj keď nie technicky správne behať, ale nie každý zabehne 5 km bez prestávky. Narodil sa bežec s kondíciou? Nie, vytrénoval si ju!“

 

 

Ako vyzerá tvoja každodenná príprava na majstrovstvá?

„Snažiť sa čo najviac priblížiť podmienkam na súťaži. Trénujem na 10 disciplín, ktoré sú na súťaži rozdelené do niekoľkých dní a spočívajú v pamätaní si veľkého množstva náhodných čísel, slov, mien a tvári, pokrových karát, a podobne. Keď dosiahnete bod, v ktorom je možné si zapamätať enormné množstvo informácií v krátkom čase, dá sa toho stihnúť oveľa viac. V takom období cítim, že mozog pracuje na ďaleko vyššie obrátky ako obyčajne. Ten tréning stojí už len za tú mentálnu výdrž, ktorá sa vždy zíde. Niekedy využiť nudnú a neproduktívnu cestu vlakom na tréning v rušnom prostredí mi príde výhodné.“

 

 

Aké sú tvoje doterajšie najlepšie výkony?

„Je to napríklad zapamätanie si poradia 52 pokrových karát za 23.78 sekundy, následne obdobná disciplína, ale na výdrž, čiže poradie 22 balíčkov pokerových karát za sebou za hodinu. 442 náhodných čísel za 5 minút, prípadne 2200 náhodných čísel za hodinu. Tie čísla vytlačené bežným písmom v ľahko čitateľnom formáte majú rozsah na viac ako dve A4 strany. Disciplín je až 10, no spomenul som aspoň 4. “

 

 

Okrem trénovania pamäti rád programuješ. Je programovanie tvojou záľubou?

„Presne tak, z toho dôvodu aj študujem informatiku. Je to niečo, čím sa chcem živiť. Možno trošku ironické, nakoľko programovanie a matematika nie sú tak náročné na pamäť ako na logiku. Pamätať si neznamená rozumieť a ak tomu porozumiem, zapamätám si to. Takýto tréning pamäte vás pripraví na vysoko akcelerované bifľovanie, avšak nie porozumenie, i keď to dopomáha. Treba vedieť kedy čo použiť. Programovaniu som sa začal venovať v 14-15 rokoch, avšak keďže som samouk, ako aj v iných veciach, ktorým sa venujem, trvalo mi to dlho sa niečo naučiť. A nie vždy to bolo správne. Nikdy som sa nepozeral na to, či na to mám alebo nie, ale na to, či to chcem a zotrval som pri tom. Sú ľudia ďaleko lepší ako ja, ale to nie je dôvod prestať na sebe pracovať.“

 

 

Určite si veľa ľudí oslovil svojim prístupom. Akou cestou by si im poradil ísť, aby dosiahli svoje stanovené ciele?

„Nevyhnutnou súčasťou života človeka, u ktorého to je možné, by mal byť šport, na čo kladiem dôraz. Aby fungovala hlava, musí aj zvyšok tela. A akou cestou ísť? Robiť to, čo vás baví bez ohľadu na to, čo si iní myslia. Vziať veci do vlastných rúk vo všetkých aspektoch života, snažiť sa z momentu vyťažiť čo najviac, času je málo. Niekedy som konfrontovaný otázkou týkajúcou sa zmyslu toho, čo robím, prečo sa tak trýzniť. Kopnúť do lopty a potom za ňou utekať a riskovať zranenie tiež zmysel nemá. Ale nech robí človek to, čo ho baví, a nech je šťastný!“

 

 

Rozhovor spracoval Ján Rusko,  © AZU - Aktivita Zvyšuje Úspech, 2016 .