Peter Peciar – ako sa z malého staviteľa LEGA stal mladý vedec

Autor: Aktivita zvyšuje úspech
Kategória: Blog
Dátum: 10.10.2015
34
1162d
8670
Blog 10.10.2015

 
Meno: Peter Peciar
Univerzita:  STU Bratislava
Program: Procesná technika                                           
Ročník: absolvent
Pracovná pozícia:  odborný asistent, PhD.
Vek:  28

 
 

Technika je všade okolo nás, stroje sa stali našimi každodennými pomocníkmi. Nato ale aby fungovali a hlavne aby vôbec boli, je potreba aby existovali ľudia ako je Peter Peciar,  mládenec z Bratislavy zanietený pre vedu a hlavne Procesnú techniku. Tento mladý muž, má už vo svojich 28 rokoch podaných niekoľko patentov a úžitkových vzorov. O tom, aké je to stať sa úspešným vedcom, o vzťahu k procesnému strojárstvu a aj aké je to pracovať na univerzite, nám porozpráva viac práve Peťo.

 

 

Každé dieťa sníva o tom, čím bude, keď bude veľké. O čom sníval malý Peťko, keď sa ešte hrával? Pretože stať sa odborníkom v Procesnej technike a celé dni tráviť v laboratóriu nebýva typickým detským snom ?

"Veda ma fascinovala už od úplného malička. Vtedy som to ešte ani nepovažoval za vedu, ale objavovanie nových vecí ma bavilo od školských čias. Keďže celé letá som trávil u starých rodičov na dedine, nebola tu núdza o zaujímavé zážitky. Hranie sa na dobíjanie pevností na stromoch sa zmenilo na vymýšľanie zaujímavých obranných, ako aj útočných systémov s využitím technických mechanizmov. Nazačiatku to bola iba voda a kamene, pridala sa elektrika, avšak neskôr aj média ako benzín či pušný prach... to bolo nakupovania pirátov... Až sa čudujem, že sa nikomu nič nestalo. A keď nebolo možné "stvárať" veci vonku, vymýšľanie pokračovalo vo vnútri. Celé dni strávené nad stavebnicou LEGO sú dnes pre mňa nezabudnuteľné. Neustále ma prekvapovalo načo tam tí výrobcovia dávajú tie plániky na postavenie, však to zvládne každý blbec aj bez návodu. Až neskôr som pochopil, že vlastne ani nie. :-) A ako roky pribúdali, bolo si treba vybrať, čo ďalej. A keďže rodičia, obaja pedagógovia z STU, voľba bola jasná. Už počas štúdia mi bolo proti srsti chodiť si privyrábať vykladaním tovaru a zabíjať tam čas, tak vždy keď sa vyskytla možnosť robiť na zaujímavých projektoch na univerzite, neváhal som ani sekundu a vrhol sa do nich. Už po pár projektoch ma na ústave brali za seberovného a každým ďalším projektom sme sa spolu púšťali do nových, stále viac náročnejších a zaujímavejších výskumov... Ale ak by som sa vrátil k podstate otázky, povolaním ako policajt, hasič, astronaut, či smetiar som si prešiel ako každý aj ja. Avšak vždy som podvedome vedel, že chcem niečo skúmať a vymýšľať."

 

Stretnúť sa s mladým vedcom v súčasnosti, a ešte k tomu na Slovensku nie je vôbec jednoduché. Som rada, že sa ešte nájdu mladí ľudia, čo neutečú do zahraničia, prípadne nepresedlajú do podnikovej sféry. Čo bola pre teba jedna z hlavných motivácií ostať pôsobiť vo vede a hlavne ostať na Slovensku?

Hlavnou motiváciou ostať pôsobiť vo vede je uznanie partnerov z praxe, keď pri prvotných jednaniach predkladajú požiadavky, ktoré nevedia splniť veľké medzinárodné korporácie s konštatovaním, že to nejde a nie je to ani možné. Aby som vysvetlil, prečo spájam vedu a prax, u nás na ústave sa zameriavame práve na vedu a výskum, ktoré sú na konci použiteľné v spomínanej praxi. Ako lepšie potvrdiť správnosť vedy a výskumu, ako na konci projektu stlačiť tlačidlo a vidieť tú detskú radosť v očiach investorov, keď tá nedosiahnuteľná vec naozaj funguje. A keďže Procesná technika ako odbor nie je ani z ďaleka jednoduchá, čím sa stáva nepopulárna a študenti ju nechcú študovať nielen u nás, ale ani v zahraničí, projekty realizujeme po celom svete, od Českej republiky, cez Nemecko, Švajčiarsko až po Thajsko."

 

 

Popri všetkých povinnostiach s vymýšľaním nových objavov vo vede, stále pôsobíš na univerzite ako pedagóg, vyučuješ a stretávaš sa so študentmi. Keďže sám si bol ešte prednedávnom študent, v čom vidíš možno najväčší nedostatok súčasného školstva na Slovensku? A je nejaký rozdiel medzi študentom, keď si ešte ty bol študent (predsa len už máš skoro 30 rokov – poznámka redakcie) a tým terajším?

Áno na STU v úlohe pedagóga pôsobím viac ako rok (predsa len k 30 mám ešte veľmi ďaleko - poznámka autora ;-) ), porovnávať študenta terajšieho a spred pár rokov asi nemá význam. Avšak zmena skôr nastane, ak treba pôsobiť z opačnej strany katedry a študentom odovzdávať vedomosti. Ale práve skutočnosť, že som bol študentom len prednedávnom, ma podporuje v metódach akými vyučujem. Snažím sa učivo poňať zaujímavo a prepájať vyučovanie s praktickými poznatkami, ktoré som už stihol nadobudnúť, keďže za obdobie strávené na univerzite som bol riešiteľom a spoluriešiteľom na takmer dvadsiatich projektov práve pre prax. A práve túto skutočnosť považujem za najväčší problém v súčasnom školstve na Slovensku. Väčšina študentov sa hlási na vysoké školy, ktoré s praxou nemajú nič spoločné, a volí cestu najmenšieho odporu ako získať titul. Tieto vysoké školy odoberajú financie a produkujú masy študentov, ktorých budúcnosť je tak akurát na úrade práce, kde do nich treba opäť cez rekvalifikačné kurzy liať obrovské množstvá peňazí. Tento fakt deformuje celú spoločnosť, odoberá financie prevažne technickým univerzitám, ktoré musia vynakladať oveľa väčšie financie na vychovanie svojho študenta. Myslím, že ak nedôjde k redukovaniu práve týchto nepotrebných odborov zo strany ministerstva a akreditačnej komisie, vysoké školstvo na Slovensku sa zmení na veľké divadlo, kde na konci bude mať každý jedinec titul, ktorý nič nebude znamenať. A bohužiaľ treba konštatovať, že to divadlo tu už v rannom štádiu máme. Ak vezmem len náš odbor Procesnú techniku, každým rokom vyučujeme menej a menej študentov, avšak všetci sú žiadaní a už počas prvého ročníka inžinierskeho štúdia spolupracujú s firmami z oblasti, ktorú študujú. Nemajú absolútne žiaden problém sa neskôr zamestnať, ani zarobiť nemalé peniaze už počas štúdia...   “

 
 

Stále tu spomínaš Procesnú techniku, tvoj ústav sa ale volá Ústav chemických a hydraulických strojov a zariadení. Hydraulika je určite zaujímavý odbor, čo by si na ňom vyzdvihol? ;-)  

„Ústav chemických a hydraulických strojov a zariadení vznikol spojením dvoch katedier a to Katedry chemických strojov a zariadení a Katedry hydraulických strojov ešte v roku 2007. Každé toto oddelenie sa reálne zaoberá iným odvetvím. "Hydraulika" ako Ty spomínaš patrí pod študijný odbor Energetika a zaoberá sa prevažne mechanikou tekutín, hydrostatickými a hydrodynamickými systémami a detailne skúma jednotlivé hydraulické zariadenia. Rozprávať o štúdiu hydrauliky by bolo veľmi zaujímavé, avšak ja patrím práve do tej druhej skupiny s označením "Chemické stroje". Pre študenta slovo chémia vyvoláva obavy, ba priam až strach (pravdaže to nepatrí pre študentov FCHPT). U nás na ústave ale nejde o chémiu ako takú, takže veľké chemické rovnice tu bohužiaľ (alebo chvalabohu?) nenájdete. Ide práve o tú jedinečnú interdisciplinárnosť, spojenie strojárstva a chemického priemyslu, keďže pri konštruovaní strojárskych zariadení je nevyhnutné poznať s akým médiom sa bude pracovať.“

 

  

 

Fíííha, no pre mňa ako laika, veľmi zaujímavé a náročné odvetvie. Vidno, že si skutočne zapálený pre vedu a techniku vôbec. Čo ale človek ako TY robí vo voľnom čase? Alebo môžeme vôbec v tvojom prípade hovoriť o nejakom voľnom čase a súkromnom živote? 

„Ako spomínaš, toto odvetvie nie je vôbec jednoduché, ale o to je zaujímavejšie. V poslednom období máme rozrobených viacero projektov, na ktorých treba pracovať naraz, tak sa stáva, že voľný čas je vyplnený práve prácou na nich. Ale keďže nedá sa pracovať neustále, snažím sa vždy, keď je to možné, vybehnúť niekde za športom alebo kamarátmi. Zo športu to je najčastejšie posilňovňa, respektíve pri vhodnom počasí beh. Je to výborný relax na vyčistenie hlavy, aj keď musím priznať, že veľa nápadov vzišlo práve pri behu. Ale ako vravia kamaráti čo ma poznajú, to čo robím pre mňa nie je ani práca, ale skôr hobby a musím potvrdiť, že ak človek pracuje v oblasti ktorá ho baví, práca mu ide oveľa jednoduchšie a úspech sa dostaví skôr.

 
 
 

Mám ešte mnoho otázok, ale na záver si neodpustím jednu, ktorá ma veľmi zaujíma a rada ju dávam práve ľudom, ktorý skončili technický odbor. Keby nebola možnosť študovať techniku a to čo práve robíš, aký humanitný odbor by si si vybral? ;-)

Tak táto otázka ma zaskočila a privodila mi až zimomriavky. Najprv som si myslel, že je to absenciou kúrenia v miestnosti, ale nakoniec to bolo len pomyslenie, ako by som mohol existovať bez techniky. Ešte aj pri nedeľnom obede, keď sa otvára tlakový hrniec, mi prvá napadne rovnováha kvapalina-plyn a použitie Raoultovho a Daltonovho zákona, čo sa teda veľmi nestretáva s pochopením viesť na túto tému nedeľnú debatu. Keďže odpovedať na Tvoju otázku nie je pre mňa vôbec jednoduché, šalamúnsky by som si vybral históriu (pravdaže ale so zameraním sa na život a diela vynálezcov, ktorí žili v časoch dávno minulých a dokázali veľké veci a to v podmienkach, aké mali). “
 
 
 
 
 
 
 
Prečítajte si tiež článok o úspešnom absolventovi STU:
 

Rozhovor spracovala  Petra Rendková,  © AZU - Aktivita Zvyšuje Úspech, 2015 . Tento článok vznikol v rámci série popularizačných článkov úspešných absolventov slovenských vysokých škôl.