Emil Ibrahim – Cesty a vône Sýrie v Nitre

Autor: Aktivita zvyšuje úspech
Kategória: Blog
Dátum: 27.11.2016
0
748d
1269
Blog 27.11.2016

Kus orientálneho nádychu v srdci Nitry sa nesie s vôňou surovín a osobitou chuťou jedál z prevádzky Emila Ibrahima. Keď sa snúbi gastronomická tradícia Sýrie so slovenským zázemím, je to prísľub minimálne kvalitného obohatenia jedálnička, ale tiež azda príjemného zážitku s inou kultúrou. O tom, či sa chuťové receptory tuzemských stravníkov uspokojili s ponukou falafelu, bôbu či hummusu na tanieri, porozprával Emil po „šichte“ v piatkový večer.

  • Kadiaľ ťa viedla životná cesta, že si sa na Slovensko dostal?

Moja mama je Slovenka. Žije tu v Nitre, rovnako ako aj moje dve sestry. Jedna zo sestier, podobne ako ja, niekoľko rokov cestovala po rôznych krajinách, a potom sa vrátila sem. Ja som sa na Slovensko dostal pred sedemnástimi rokmi, pričom som tu ostal pol roka. Následne som žil vyše roka v Rakúsku, potom som sa presťahoval do Čiech. Po tom, čo mi zomrel otec, som sa vrátil do Sýrie a odtiaľ naspäť do Čiech. Bola moja sestra, ktorá ma neskôr nahovorila na odísť Cyprus, kde som napriek pôvodne plánovanému krátkemu pobytu zostal takmer desať rokov. Stále mi ale chýbalo zázemie, čo bolo motiváciou pre to, aby som sa vrátil k rodine, teda na Slovensko, do Nitry.

  • Ako si dospel k rozhodnutiu rozbehnúť podnikanie na Slovensku? Ktoré stimuly pre začatie a pretrvanie v myšlienke boli a sú silnejšie - tie pozitívne alebo negatívne?

Situácia je tu taká, že som nechcel byť zamestnancom niekoho, nepovažujem to za výhodné.  Rozhodol som sa vybudovať si svoje miesto a vlastné podnikanie, ktoré sa v auguste 2015 podarilo zrealizovať. Musím povedať, že som mal veľa šťastia, veľa vecí mi vychádzalo. K tomu som mal silné zázemie a podporu kamarátov a rodiny, tí mi veľmi pomohli. Následne som sa stretával s rôznymi situáciami, ale napriek všetkému som sa snažil a snažím ponúkať ľuďom vždy kvalitu, nevolím spôsoby, ako ušetriť a nahradiť suroviny niečím iným, a to sa mi darí. 

  • Ponúkaš špecifický gastronomický produkt – kuchyňu Sýrie – nebál si sa spočiatku nedôvery zo strany krajanov voči jedlu? Sú podľa tvojej skúsenosti Slováci viac nedôverčiví alebo zvedaví?

Už predtým, než som otvoril podnik, dával som ochutnávať jedlo známym a zisťoval som, ako naň zareagujú. Začal som vlastne s tým, čo bolo a je akurát „v móde“, i keď som o tom nevedel. Nestretával som sa dovtedy s takým množstvom vegetariánov a vegánov, práve tí však začali ku mne prichádzať so svojimi požiadavkami a otázkami, či by nebolo možné jedlo upraviť podľa ich potrieb. Tomu sa postupne prispôsobovala i moja ponuka jedál. Je to ale rôzne, mnohí, hlavne tradične sa stravujúci, sú zvyknutí na inú stravu a nechcú ani ochutnať niečo nové.

Celkovo mám skúsenosť s tým, že Slováci si na jedle dosť potrpia i napriek tomu, že zarábajú pomerne menej peňazí, ako napríklad na Cypre. Tam zjedia ľudia takmer čokoľvek, tu si dosť vyberajú.

  • Kde vidíš silnú stránku svojho podnikania, našiel si cestu, ktorou sa dá preraziť s gastro biznisom v konkurencii?

Prispôsobujem svoju ponuku požiadavkám stravníkov, ale stále hľadám niečo nové. Neuspokojím sa s tým, čo aktuálne je v ponuke, stále rozvíjam myšlienky o tom, kam by sa to dalo posunúť. Už teraz mám niekoľko myšlienok o novinkách, ktoré by som chcel zaviezť v blízkej či vzdialenejšej dobe a bol by som rád, keby sa podarili.

  • Nuž a ktoré sú tie limity, ktoré zabraňujú tomu, aby podnikanie išlo „ideálne“? Prípadne, ako vidíš podnikanie v gastro oblasti na Slovensku?

Situácia na Slovensku je v tomto dosť špecifická. Príkladom sú všade preferované polotovary, neraz mi dodávatelia ponúkali rôzne verzie produktov, ktoré robím, vo forme polotovarov. To odmietam, kvalita je pre mňa prvoradá. Radšej investujem do technológie, ktorá by mi uľahčila prácu a ušetrila čas, čím by som chcel zefektívniť prípravu jedla.

Ďalším negatívom je dostupnosť tovaru na Slovensku. Kvôli mnohým surovinám musím cestovať do Rakúska, či už je to kvôli kvalite, ktorú potrebujem, alebo cenovo výhodnejším baleniam.

A samozrejme, „papierovačky“ dosť komplikujú život. Našťastie, čo sa kontrol týka, nemal som napríklad veľký problém s hygienou – nemám mäso, nemám vajíčka, ani mliečne produkty, žiadna majonéza. Taktiež neskladujem hotové jedlo, všetko robím na počkanie.

  • Čo považuješ za základné piliere pre svoju prácu, ktoré by si neopustil, kým pracuješ, nech by sa dialo čokoľvek?

Čistota, kvalita a dôvera ľudí.

  • A čo ty a dôvera v ľudí? Máš ju?

Nie, ja sám ľuďom nedôverujem, pokiaľ ide o prácu. :) Viackrát som sa stretol s tým, že ľudia „odkukali“ nápad niekoho druhého a zistené know-how následne využili na vybudovanie vlastného biznisu. V tomto smere teda ľuďom neverím a radšej si zabezpečím stroje, ktoré mi prácu uľahčia, ako by som napríklad mal niekomu prezradiť recepty na produkty, ktoré ponúkam.

  • Platí v tvojom prípade, že prístup orientovaný na klienta je najlepšou reklamou?

Neriešim veľmi intenzívne sociálne siete, plagáty či inú formu reklamy, jediná oficiálna reklama, ktorú som si robil, bol rozhovor v miestnej televízii. Staviam skôr na priamom kontakte so zákazníkom. Taktiež mám radšej, keď mi človek zavolá alebo príde osobne, uprednostňujem rozhovor. Možno i vďaka tomu sa u mňa pravidelne zastavujú ľudia z i iných miest kvôli tomu, aby si nakúpili jedlo do zásoby. Je to asi najviac, čo ma teší z práce – že sa ľudia vracajú a keď tí, ktorí poznajú falafel alebo hummus z iných zariadení, povedia, že lepšie ako u mňa ešte nejedli.

  • Čo by zlepšilo podľa teba situáciu na Slovensku a možno osobitne v Nitre, aby ľudia mali záujem o podnikanie a podporu lokálnych podnikateľov?

Zvýšiť ľuďom platy – potom by si mohli dovoliť zaplatiť viac za služby a tovar. Keď porovnám situáciu iba s Cyprom, tak tam mali ľudia vyššie platy a človek si išiel kúpiť niečo s pocitom, že na to má, pričom tu je to inak. Taktiež keď som známym zo zahraničia hovoril, že tu je 20 percentná daň, nechceli tomu veriť. Pri takto vysokej dani by mala byť minimálna hodinová mzda desať eur.

Vďaka za čas, podnety a za mnohých stravníkov i za delikátne porcie jedla. :)

Ľubica Dopaterová