Mária Murray Svidroňová: Čo sa dá získať v neziskovkách

Autor: Aktivita zvyšuje úspech
Kategória: Blog
Dátum: 24.10.2016
72
782d
2083
Blog 24.10.2016
 
Meno: Mária Murray Svidroňová
Univerzita: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Program:  Verejná ekonomika a služby
Ročník: absolvent
Pracovná pozícia:  Odborný asistent
Vek: 31

 

S Mary (ako ju všetci familiárne volajú) som sa bližšie spoznala len pred pár mesiacmi, keď AZU v Banskej Bystrici v spolupráci s o. z. ZADOBE, kde je Mary riaditeľkou, začalo organizovať kurzy pre študentov zamerané na zlepšenie ich soft skills a stretnutia s podnikateľmi, kde hovoria o svojich skúsenostiach z praxe.

 

Vráťme sa na chvíľu do tvojich študentských čias. Aká si bola študentka?

To záviselo od predmetov. Tie ktoré ma bavili, tam som excelovala. Myslím si, že som mala dobré známky. Tie ktoré ma nebavili, tak som si povedala, že stačí aj E. Zapájala som sa do mimoškolských aktivít, či už AIESEC alebo iné neziskové organizácie, takže som dosť veľa prednášok a nepovinných vecí vynechávala, ale pomohlo mi to v tom, že keď som robila v neziskovke, tak som potom na tú tému spravila seminárku, kde mi dali veľa bodov. Ja som z gymnázia a na hodinách som nevedela účtovať ale naučila som sa to práve v AIESECu, kde som reálne účtovala. Po týchto skúsenostiach mi šli skúšky ľahšie.

 

Pracovala si popri škole?

Kedysi som mala ambíciu stať sa audítorkou, lebo ja som pôvodne na inžinierskom stupni vyštudovala odbor Financie, bankovníctvo a investovanie. Preto som brigádovala v rôznych účtovníckych a poradenských firmách, čiže som chodila aj na audity. Bolo to zaujímavé, ale práve cez mimoškolské aktivity som zistila, že práca s ľuďmi ma baví viac ako práca s číslami.

 

Vedela si už vtedy, že raz budeš učiť na univerzite?

Nie. (smiech) To bolo také postupné. Po ukončení inžinierskeho stupňa som sa nevedela rozhodnúť či ísť pracovať do Bratislavy, kde sú v podstate všetky veľké firmy alebo ostať tu a pokračovať v neziskovkách. Naskytol sa jeden projekt v BB, ktorý bohužiaľ nevyšiel, ale ja som bola rozhodnutá ostať a pokračovať v doktorandskom štúdiu, kde som sa našla, lebo tému práce som riešila neziskovky.

 

AZU vzniklo približne v tom čase, keď si končila doktorandské štúdium. Kedy si začala tento projekt vnímať a ako si sa o ňom dozvedela?

Mňa kontaktovala Katka Burdelová (prvá koordinátorka AZU pre BB). Ona vtedy kontaktovala asi všetky občianske združenia a chcela nadviazať spoluprácu medzi AZU a týmito organizáciami. Moje občianske združenie ZADOBE vzniklo tiež v roku 2013. Šla som sa pozrieť na prednášky, ktoré organizovala a zaujalo ma to. Hľadala lektora na modul Podnik a podnikanie. Mne sa to hneď zapáčilo a vzala som to. Študenti tam chodili dobrovoľne, robili niečo navyše pre seba, chceli si rozšíriť vedomosti a získať nejaké zručnosti. Vznikol nápad spraviť to ako predmet. Prvý rok sme mali okolo 40 ľudí a boli to takí študenti, čo naozaj chceli, dali si to ako výberový predmet a dobre sa s takouto skupinkou pracovalo. Ďalší rok sa asi rozšírilo, že tento predmet je super a mali sme približne 160 študentov. A s takýmto počtom sa už ťažšie pracuje a komunikuje, ak chceš, aby to bolo interaktívne. Bol to pozitívny problém, ale tam už bolo vidno, že veľa študentov si to dalo iba kvôli kreditom. Vytratilo sa z toho také chcenie. Som rada, že to teraz pokračuje opäť na dobrovoľnej báze, už nie ako predmet.

 

Oblasti Mimovládnych neziskových organizácií (MNO) sa venuješ už dlhodobo. Založila si občianske združenie ZADOBE. Čomu sa toto združenie venuje a čo je jeho poslaním?

Zakladala som ho s kolegom Radom Hruškom. Povedali sme si, že sa spojíme, lebo ja som robila nejaké aktivity pre vysokoškolákov, on robil pre stredoškolákov. Na začiatku sme mali problém, lebo sme nevedeli ako pomenovať naše občianske združenie. A potom už tak z núdze, on povedal, že „ZADOBE“. A ja, že čo? A on: „No, lebo sprevádzame mladých ľudí z bodu A do bodu B.“ Venujeme sa práci s mládežou, organizujeme motivačné prednášky, potom workshopy zamerané na komunikačné a prezentačné zručnosti, riešenie konfliktov, projektový manažment. Mali sme aj projekty, ktoré boli zamerané na ľudské a spoločenské hodnoty, boj proti nenávistným prejavom, šikane a drogám, hlavne na stredných školách.

 

Koncom tohto roka, resp. v 2017 budeš obhajovať svoju habilitačnú prácu, ktorá je podmienkou pre získanie titulu Docent. O čom si písala? Predpokladám, že to bolo opäť niečo z oblasti MNO.

No jasné. (smiech) Boli to zase neziskové organizácie a tentokrát ako partner štátu pri poskytovaní služieb bývania. Právo na bývanie patrí k základným ľudským právam a vieme, že štát nemá kapacity, či už ľudské alebo finančné, túto našu potrebu naplniť, takže ľudia si veľakrát pomáhajú tým, že si stavajú viacgeneračné domy. To niekedy nestačí a neziskové organizácie, ktoré som v práci skúmala, poskytujú tzv. sociálne bývanie. Jednak je to pre chudobné vrstvy, ale aj pre mladých ľudí, ktorí práve skončili školu, nemajú zamestnanie a stály príjem, tým pádom im nechcú schváliť hypotéku. Takýchto organizácií na Slovensku je žiaľ málo. Na neziskovom sektore sa mi páči, že ľudia, ktorí v ňom pôsobia chcú pomáhať a šíriť dobro. Možno sa to teraz v spoločnosti nenosí, ale ja som v tomto veľký optimista, verím, že neziskovky zlepšia spoločnosť.

 

Si mladá a úspešná v tom čo robíš. Okrem učenia na škole a písania článkov a publikácií, od minulého roka zastávaš post predsedníčky Rady pre MNO v Banskej Bystrici, kde sa venuješ oblasti zameranej na deti, mládež a voľný čas. Si lektorkou Školy rodinných financií (prvý komunitný program finančného vzdelávania v SR) a autorkou rôznych projektov pomáhajúcim občanom. Ako tráviš svoj voľný čas popri všetkých tých povinnostiach?

Ešte chodím učiť deviatakov ekonómiu, ale to len raz za 2 týždne, tiež sa venujem sieťovému marketingu so zelenými potravinami. Čiže ja mám ten týždeň fakt nabitý ale nesťažujem si, mňa to takto baví a zatiaľ kým nie sú deti, tak fungujem. A cez víkendy som rada, že som doma a potrebujem si dobiť baterky. Tým že som introvert, tak si najradšej čítam knihu, alebo len tak trávim čas s manželom. Keď je pekne, tak ideme na bicykle. Prípadne koncerty, dobrý rock a metal, to je naše.

 

Aké máš plány do budúcnosti, čo sa týka profesionálneho a osobného života?

Už som si aj povedala, že trocha menej robiť, po docentúre už nebudem musieť toľko publikovať. Doteraz to možno celé bolo hnanie sa za kariérou a teraz by som chcela upustiť od týchto vecí a venovať sa hlavne sebe a založeniu rodiny.

 

Kde sa vidíš o 10 rokov?

Dúfam, že budem stále tu a docentka a že ma to bude baviť. (úsmev) Povedala som si, že keď raz vojdem do triedy a zistím, že opakujem stále tie isté veci dookola a bezducho, a nepripravila som si nič nové, tak pôjdem robiť radšej niečo iné, lebo potom to nemá zmysel ani pre študentov. Zatiaľ ma to baví, tak dúfam, že tu budem. Ak by si sa ma spýtala, čo by som menila, tak nič. Mám všetko, čo som vždy chcela.

 

Akú radu by si dala súčasným študentom?

Určite byť aktívny, nespoliehať sa na titul inžinier alebo magister, pretože to nestačí. Zapájať sa do takých projektov ako je AZU, alebo robiť dobrovoľníka, pretože je to pre nich skúsenosť, kde sa naučia niečo z organizovania alebo plánovania a vedia si zorganizovať aj svoj čas. Tiež mám spolužiakov, ktorí robia v HR (human resources) agentúrach, kde hľadajú ľudské zdroje a povedali, že CV tých uchádzačov, ktorí majú dobrovoľnícku skúsenosť hoci len na 3 alebo 6 mesiacov, tak  majú väčšie šance, že si ich pozvú na pohovor.

 

 

Škola + prax = žiadny sociálny život? Nemusí to tak byť! Presvedčí Vás o tom aj tento rozhovor s mladou šikovnou Slovenkou. 

 

Rozhovor spracovala Stanislava Tuchová,  © AZU - Aktivita Zvyšuje Úspech, 2016 . Tento článok vznikol v rámci série popularizačných článkov úspešných absolventov slovenských vysokých škôl.