Michal Makas - Čas máme všetci, otázkou sú priority

Autor: Aktivita zvyšuje úspech
Kategória: Blog
Dátum: 12.10.2016
26
794d
1863
Blog 12.10.2016

 
Meno: Michal Makas
Univerzita: Slovenská technická univerzita
Program:  Robotika a kybernetika
Ročník: absolvent
Pracovná pozícia:  Team leader Emeldi Software Services
Vek: 24

 

 

Roky na výške síce ubehli ako voda, no Michal bol jeden z tých, čo od začiatku nezaháľali a naskytujúce sa príležitosti využívali naplno. Aj preto sme sa ho rozhodli vyspovedať o jeho vysokoškolskej etape života. :)

 

Ahoj Michal. Na základe čoho si si vyberal, kde pôjdeš študovať na vysokú školu? Ako vyzerali tvoje začiatky na výške?

Ahojte. Chcel som zostať študovať na Slovensku, a tak som výber zúžil na naše univerzity. Mal som rád matematiku a chcel som odbor s uplatnením. Podal som prihlášku na Strojnícku fakultu a Fakultu elektrotechniky a informatiky. Keďže som si nevedel vybrať, tak som išiel tam, kde mali skôr zápis. A tak som sa stal študentom FEI-ky. A aké boli začiatky? Trochu rozpačité, trochu neisté. Prvý ročník bol najkľúčovejší. Rozhodujúce bolo pochopiť ako život na univerzite funguje a zvyknúť si na vyššie štúdijné nároky v porovnaní so strednou školou. Zvyšné semestre sa následne dali zvládnuť bez problémov.

 

Kedy si sa začal venovať aj mimoškolským aktivitám? Čo Ťa k tomu viedlo?

Bolo to na začiatku druhého ročníka, kde som si chcel vďaka činnosti v študentských organizáciách zabezpečiť dodatočné body na internát. Stal som sa redaktorom v študentskom časopise OKO Časopis a moje krásne obdobie mohlo začať. Po pol roku som bol členom aj medzinárodnej organizácie IAESTE a odtiaľ som sa v auguste 2013 presunul a stal súčasťou projektu AZU. Činnosť a obsah organizácii sa líšili. Každá organizácia ma posunula v osobnom rozvoji o niečo vyššie, každá v iných oblastiach. V akademickom roku 2014-2015, keď som bol na líderských pozíciach v časopise aj v AZU, išlo asi o najväčšiu výzvu, čo sa týka časového manažmentu. Ten rok som paradoxne dosiahol najlepšie výsledky v štúdiu, či začal veľmi krásny vzťah s mojou súčasnou priateľkou.

V tomto považujem vysokú školu ako skvelé miesto na nadobúdanie mimoškolských skúseností. Vyskúšať si byť redaktor, grafik, zasiahnuť do manažérskych vecí, prácou s financiami, stretávať sa s ľuďmi z praxe, pripravovať rôzne podujatia, posúvať seba i ostatných. Taktiež som spoznal veľa zaujímavých ľudí, vypočul si množstvo rozdielnych názorov a rozšíril obzory. Človeka to učí aj určitej diplomacii, tímovej práci a cieľavedomosti. A čo je na tom najlepšie, môžete robiť chyby a poučiť sa z nich. Ďakujem každej organizácii, v ktorej som pôsobil a odporúčam aj mladším kolegom, aby sa do niektorej z organizácii zapojili.

 

Mal si čas popri štúdiu a všetkých mimoškolských aktivitách čas aj na taký pravý vysokoškolský život? :)

Vždy som mal rád problematiku časového manažmentu. Napokon, veď aj v AZU sme pripravili (a stále kolegovia aj pripavujú) prednášky či semináre na túto a iné problematiky osobného rozvoja. Čas máme všetci, otázkou sú priority. Je pravda, že som nechodil každý týždeň na diskotéky a dospával po poobediach zameškané, no určite som si študentský život vychutnal. Mal som možnosť bývať v Mlynskej doline a ten život, ktorým to tam hýrilo, ma dobíjal energiou a chuťou. Diskotéky, zábava a oslavy patrili k študentskému životu a budem na ne v dobrom spomínať.

 

Čo bolo Tvojou náplňou v AZU a v OKO Časopise?

AZU bola obrovská výzva. Dostal som ponuku na koordinátora projektu, ktorý sa rozširoval aj do  Bratislavy. Nachádzali sa tu ľudia, ktorí sa už na prípravách projektu a jeho príchode do hlavného mesta podieľali, no reálna štruktúra tu nebola. A práve mojou úlohou ako koordinátora bolo rozbehnúť, aby AZU začalo mať v Bratislave série prednášok aj personálnu štruktúru. A samozrejme napĺňanie poslania projektu – ponúkať doplňujúce možnosti, informácie, podujatia a ľudí z praxe študentom priamo na fakulty. Na začiatku som mal šťastie, že som v Bratislave nezačínal sám, a že už od začiatku som mal okolo seba ľudí, s ktorými sme projekt ťahali. Niektorých z nich projekt ovplyvnil viac, niektorých menej. Každým rokom sa tím menil, ľudia prichdzali a odchádzali. Uplynulý akademický rok sme mali asi zatiaľ najsilnejšiu zostavu a venovať sa AZU bola radosť. Našlo sa veľa ľudí, ktorí makali a projekt sa posúvali.  V rámci nejakých konkrétnych úloh bolo zabezpečovanie podujatí, komunikácia s hosťami, univerzitou, fakultami, firmami, prezentovanie projektu, rozširovanie komunity a neskôr vedenie ľudí, lepšie plánovanie až odovzdávanie kompetencií.

V rámci OKO Časopisu, som začínal ako redaktor, písal som na športovú tému, o motivácii, pamätám si, že sme robili aj ankety na fakulte. Naučil som sa postupne proces, akým sa vytvára číslo, až napokon som sa stal šéfredaktorom. Bolo to obdobie, kedy jedna generácia ľudí v časopise končila a my sme začali s náborom nových ľudí a zabudovávaním ich do kolektívu. Nikdy som nebol redaktor s najširšou slovnou zásobou, či najkreatívnejší grafik. Môj príspevok bol skôr v oblastí vedenia tímu a plánovania. Na konci ročnej práce som spokojne odovzdával svoje žezlo mladšiemu kolegovi. To bolo na konci štvrtého ročníka a mojim cieľom bolo si nájsť v poslednom ročníku prácu. Na činnosť v časopise a aj samotné obdobie, keď som to mal na starosti, spomínam rád a s úsmevom.

 

Ako člen AZU si mával medzi prvými prístup k informáciám o možnostiach stáží, praxe a práce pre študentov. Myslíš si, že študenti majú dostatok príležitostí získať prax popri štúdiu na VŠ?

Som presvedčený o tom, že možností je dostatok. Viem, že nie v každom odbore, nie v každom meste, ale možností je dostatok. V súčasnosti, keď sa dá vycestovať do zahraničia cez také množstvo organizácii a grantov, študovať v zahraničí nejaký ten semester a zúčasťnovať sa podujatí, má každý jeden študent možnosť sa rozvíjať a posúvať. Záleží, čo všetko sú študenti ochotní urobiť preto, aby na sebe zapracovali. Pravdou však je, že aj v oblasti informovania o možnostiach, je ešte priestor na zlešenie.

V čom ti pomohlo pôsobenie v AZU. Potvrdilo sa v Tvojom prípade, že „aktivita zvyšuje úspech“ ? :)

Pre každého je úspech niečo iné. Dokonca sa definícia úspechu mení v závislosti od veku. Určite neľutujem, že som sa zúčastnil a participoval na projekte AZU. Určite mi pôsobenie v ňom pomohlo a aj kariérne som sa vďaka nemu posunul. Za najväčší posun považujem prácu s ľuďmi, komunikáciu, motivovanie seba i ostatných, cieľavedomosť, tímovú prácu a rozšírené obzory a skúsenosti. Spoznal som super ľudí, ktorí sa na projekte podieľali. To isté platí aj o pôsobení v časopise.

 

Plánuješ sa aj po ukončení štúdia zúčastňovať nejakým spôsobom na aktivitách AZU?

Projekt AZU je projektom študentov pre študentov. Aspoň tak som ho vždy chápal a prezentoval. Priestor som prenechal mladším kolegom. Rád prídem pomôcť, konzultovať a zodpovedať otázky. Tak aktívne ako doteraz sa už pochopiteľne zapájať nebudem.

 

Čo pokladáš zatiaľ za svoj najväčší úspech ?

Otvorenie očí.  Iste ešte netuším, čo všetko sa v živote udeje, čo využijem a čo nie. No vďaka štúdiu a činnosti v organizáciách som prišiel do tesného kontaktu s fungujúcimi aj nefunkčnými procesmi. Možnosť tvoriť, riešiť vzniknuté problémy a uvedomenie si,  čo všetko človek môže dokázať. Bez vzdelania by som bol vedomostne a uvedomením na nižšej úrovni. Mal som šťastie na kvalitných profesorov a ľudí počas štúdia, a to nemyslím len po odbornej stránke. A taktiež sa mi podarilo doštudovať s viacerými štúdijnými oceneniami jednu z najlepších technických fakúlt na Slovensku.

 

V júni si úspešne zoštátnicoval. Podarilo sa Ti už niekde zamestnať alebo sa ešte len „hľadáš“?

Počas apríla som začal pracovať v jednej menšej firme v Bratislave – v Emeldi Software Services. Prijatý som bol na pozíciu Java Junior vývojára s možnosťou kariérneho rastu. Aj na pohovore som uviedol, že nechcem byť celý život vývojár, že rád by som využil a rozvíjal svoje zručnosti, ktoré som nedobudol popri škole. Po dvoch mesiacoch prišlo k povýšeniu na pozíciu team lídra. V súčasnosti sa venujem viac plánovaniu, meetingom, prerozdeľovaniu úloh, analyzovaniu zadaní, riešeniu nedostatkov ako samotnému vývoju. V budúcnosti by som chcel vyskúšať aj prácu na projekte v zahraničí.

 

Čo Ti bude najviac chýbať po výške?

Celé štúdium bolo super. Či už mimoškolské aktivity, kamaráti, zábavné situácie na prednáškach, búrlivý študentský život po večeroch. Takže z každého trochu.

 

Akú radu by si dal súčasným študentom?

Každý je individuálny. Ale určite odporúčam si užiť školu a tie možnosti čo s ňou súvisia. Nie nadarmo každý spomína na študentský život. Je to 5 rokov príležitostí. Oplatí sa cestovať, rozvíjať sa osobnostne, vedomostne, učiť sa cudzie jazyky či zapojiť sa do študentských organizácii.

Aké máš plány/ ciele do budúcna?

Pokračovať v osobnom a odbornom rozvoji. Pracovať na zdokonalení cudzieho jazyka a vyskúšať si prácu v zahraničí. Z osobných cieľov je to ešte cestovanie po svete a rozvíjaniu svojej finančnej situácie.

 

Michal ďakujeme za inšpirujúci rozhovor. Veríme, že všetko čo sa ti podarilo rozbehnúť počas štúdia, bude fungovať aj naďalej minimálne na takej úrovni ako za tvojej éry a Tebe prajeme do pracovného i súkromného života veľa energie a úspechov! :) 

 

 

Prečítajte si tiež článok o študentovi, ktorý je dôkazom toho, že aktivita zvyšuje úspech. Založiť študentskú radu či poradný orgán primátora mesta počas štúdia na VŠ? Pre Mateja Martoviča žiadny problém :)

 

Rozhovor spracovala Paula Michlíková,  © AZU - Aktivita Zvyšuje Úspech, 2016 . Tento článok vznikol v rámci série popularizačných článkov úspešných absolventov slovenských vysokých škôl.